Prvý ročník výstavy vín z integrovanej produkcie 

   

Vinohradníci a vinári patria medzi prvých, ktorí sa sústredili na zvýšenie kvality produkcie formou zmeny pestovateľského systému.


Pred niekoľkými rokmi vstúpili prvé vinice do integrovanej produkcie. Aby snaha vinohradníkov a vinárov vyrábať podľa ekologickejších pravidiel a v súlade so životným prostredím nevyšla nazmar, Zväz integrovanej produkcie hrozna a vína usporiadal prvý ročník výstavy vín z integrovanej produkcie. Víťazné vína sa hrdia aj novým logom, čím sa jednoznačne odlišujú od ostatných vín.


Sokolovce pri Piešťanoch

Práve v tejto malebnej vinohradníckej obci usporiadali prvý ročník Súťažnej prehliadky a výstavy vín z integrovanej produkcie. Výstava zožala obrovský úspech a organizátori súťaže po tohtoročnej premiére plánujú pokračovať aj v ďalších rokoch. „Usporiadaním súťažnej prehliadky a výstavy vín z integrovanej produkcie sa v oblasti vinárstva začína niečo nové. Napriek tomu, že dnes máme za sebou ešte len prvý ročník, musím povedať, že súťaž bola na veľmi vysokej úrovni. Prihlásili sa renomovaní vinári vyrábajúci víno špičkovej kvality. Podmienkou bolo, aby víno bolo vyrábané z hrozna pochádzajúceho z integrovanej produkcie,“ nešetril chválou Ondrej Korpáš, predseda hodnotiacich komisií a celoslovensky uznávaný vinohradník a vinár.


Spokojnosť vyjadril aj nad účasťou. Súťažiaci prihlásili takmer 120 vzoriek vín. „Hodnotilo sa stobodovým systémom a súťažilo sa v štyroch kategóriách. A to vína biele, ružové, červené a ostatné,“ povedal Ondrej Korpáš. Hlavnou myšlienkou zorganizovať podujatie v tomto duchu je malá informovanosť laickej verejnosti o vysokej kvalite vín z integrovanej produkcie. Preto sa organizátori rozhodli dať tieto vína do popredia a ocenené ovenčiť nielen medailami, ale aj logom, ktoré bude odteraz jednoznačne oddeľovať vína konvenčné a integrované. „Týmto chceme umožniť producentom hrozna a vína, aby sa produkt, či už hrozno alebo víno, pochádzajúci z integrovanej produkcie, dostal do povedomia všetkých konzumentov ako produkt, ktorý spĺňa základné hygienické požiadavky bez rezíduí pesticídov a iných polutantov,“ povedal Roman Šuchma, predseda združenia IPROVIN Slovakia (Zväz integrovanej produkcie hrozna a vína). Okrúhly znak s názvom Hrozno a víno z integrovanej produkcie bude vo farbe získaného ocenenia na súťaži. Ak mu na tohtoročnom prvom ročníku udelili zlatú medailu, bude aj logo na fľaši zlaté, ak získal striebornú, logo bude strieborné. „Naši členovia sa zúčastňujú aj na prestížnych zahraničných výstavách vín. Myslím si, že odteraz, keď ich vína budú označené aj logom IP, dostanú ešte väčší punc, čo im môže pomôcť umiestniť sa na významných miestach,“ vysvetlil Roman Šuchma.

IPROVIN Slovakia

Združenie založili v roku 2002, pričom aktívnu činnosť začalo vyvíjať pred tromi rokmi. „V súčasnosti máme 68 členov, ktorí obhospodarujú výmeru 4 723 hektárov viníc registrovaných v integrovanej produkcii,“ hovorí šéf združenia a dopĺňa, že podstatou integrovanej produkcie je eliminácia alebo úplné vylúčenie používania niektorých látok na ochranu rastlín. „Výber prípravku alebo intenzita jeho použitia sú definované prísnymi pravidlami, ktoré musí vinár a vinohradník dodržiavať. Tiež platí, že medziradie viniča musí byť zazelenané. A to najmenej každý druhý medziriadok, ale ak sa vinohradník rozhodne, zazelenaný môže byť aj každý jeden,“ vysvetľuje základné rozdiely medzi integrovanou a konvenčnou produkciou predseda IPROVIN Slovakia.


Zatrávňovanie plôch vo vinohradoch má viacero výhod a benefitov. Jedným z nich je ochrana pôdy proti erózii, ktorou vďaka špecifickým stanovištným podmienkam trpí väčšina pôd vo viniciach. „A bez kvalitnej pôdy nemôže byť kvalitná úroda,“ hovorí predseda. Zatrávnené plochy sa ďalej podieľajú na vytváraní humusu v pôde, ktorý vinič vyživuje. V neposlednom rade pomocou tejto metódy prežíva vo viniciach veľké množstvo rôznych druhov hmyzu, ktoré môžu byť pre vinohrad veľmi užitočné. Zatrávňovanie má aj ekonomický efekt. Jednotlivé živočíchy pôsobia medzi sebou ako predátori, a tak, podobne ako vo voľnej prírode, požierajú sa navzájom, čím udržiavajú svoj výskyt pod prahom ekonomickej škodlivosti. Využívanie takejto biologickej ochrany znižuje potrebu používania chemických prípravkov. „V integrovanej produkcii hrozna sa chemické postreky využívajú najmä na boj proti hubovým ochoreniam, insekticídy sa nepoužívajú,“ vysvetľuje Roman Šuchman.

Konvenčné verzus integrované

Rozdiel v pestovaní hrozna integrovaným alebo konvenčným spôsobom je aj vo výške dopestovanej úrody. „Úroda hrozna z integrovanej produkcie je nižšia, čo je dané aj zníženými dávkami hnojenia. Kým my dopestujeme v priemere tri až päť ton hrozna z hektára, v konvenčných vinohradoch nie je problém dopestovať aj dvadsaťtonové úrody,“ hovorí predseda združenia. Redukované úrody spôsobujú aj nižšiu ekonomickú efektívnosť tohto spôsobu pestovania. „Vzhľadom na to, že kvalita hrozna z integrovanej produkcie je vyššia, dopestované hrozno sa snažíme zhodnocovať jeho predajom vo vyšších cenových kategóriách. Žiaľ, trh nás tlačí s cenami dole, čo je dané nízkym povedomím o integrovanej produkcii hrozna,“ hovorí na záver Roman Šuchman o súčasných problémoch, ktoré sťažujú vinárom podnikanie. Trh však nie je jediný, kto strpčuje pestovateľom život. Hneď za ním je byrokracia, či už naša domáca alebo bruselská.


Autor článku: Kristýna Šmehýlová

Zdroj: týždeník Farmár, číslo 36/2009