Prvý ro?ník výstavy vín z integrovanej produkcie 

   

Vinohradníci a vinári patria medzi prvých, ktorí sa sústredili na zvýšenie kvality produkcie formou zmeny pestovate?ského systému.


Pred nieko?kými rokmi vstúpili prvé vinice do integrovanej produkcie. Aby snaha vinohradníkov a vinárov vyrába? pod?a ekologickejších pravidiel a v súlade so životným prostredím nevyšla nazmar, Zväz integrovanej produkcie hrozna a vína usporiadal prvý ro?ník výstavy vín z integrovanej produkcie. Ví?azné vína sa hrdia aj novým logom, ?ím sa jednozna?ne odlišujú od ostatných vín.


Sokolovce pri Pieš?anoch

Práve v tejto malebnej vinohradníckej obci usporiadali prvý ro?ník Sú?ažnej prehliadky a výstavy vín z integrovanej produkcie. Výstava zožala obrovský úspech a organizátori sú?aže po tohtoro?nej premiére plánujú pokra?ova? aj v ?alších rokoch. „Usporiadaním sú?ažnej prehliadky a výstavy vín z integrovanej produkcie sa v oblasti vinárstva za?ína nie?o nové. Napriek tomu, že dnes máme za sebou ešte len prvý ro?ník, musím poveda?, že sú?až bola na ve?mi vysokej úrovni. Prihlásili sa renomovaní vinári vyrábajúci víno špi?kovej kvality. Podmienkou bolo, aby víno bolo vyrábané z hrozna pochádzajúceho z integrovanej produkcie,“ nešetril chválou Ondrej Korpáš, predseda hodnotiacich komisií a celoslovensky uznávaný vinohradník a vinár.


Spokojnos? vyjadril aj nad ú?as?ou. Sú?ažiaci prihlásili takmer 120 vzoriek vín. „Hodnotilo sa stobodovým systémom a sú?ažilo sa v štyroch kategóriách. A to vína biele, ružové, ?ervené a ostatné,“ povedal Ondrej Korpáš. Hlavnou myšlienkou zorganizova? podujatie v tomto duchu je malá informovanos? laickej verejnosti o vysokej kvalite vín z integrovanej produkcie. Preto sa organizátori rozhodli da? tieto vína do popredia a ocenené oven?i? nielen medailami, ale aj logom, ktoré bude odteraz jednozna?ne odde?ova? vína konven?né a integrované. „Týmto chceme umožni? producentom hrozna a vína, aby sa produkt, ?i už hrozno alebo víno, pochádzajúci z integrovanej produkcie, dostal do povedomia všetkých konzumentov ako produkt, ktorý sp??a základné hygienické požiadavky bez rezíduí pesticídov a iných polutantov,“ povedal Roman Šuchma, predseda združenia IPROVIN Slovakia (Zväz integrovanej produkcie hrozna a vína). Okrúhly znak s názvom Hrozno a víno z integrovanej produkcie bude vo farbe získaného ocenenia na sú?aži. Ak mu na tohtoro?nom prvom ro?níku udelili zlatú medailu, bude aj logo na f?aši zlaté, ak získal striebornú, logo bude strieborné. „Naši ?lenovia sa zú?ast?ujú aj na prestížnych zahrani?ných výstavách vín. Myslím si, že odteraz, ke? ich vína budú ozna?ené aj logom IP, dostanú ešte vä?ší punc, ?o im môže pomôc? umiestni? sa na významných miestach,“ vysvetlil Roman Šuchma.

IPROVIN Slovakia

Združenie založili v roku 2002, pri?om aktívnu ?innos? za?alo vyvíja? pred tromi rokmi. „V sú?asnosti máme 68 ?lenov, ktorí obhospodarujú výmeru 4 723 hektárov viníc registrovaných v integrovanej produkcii,“ hovorí šéf združenia a dop??a, že podstatou integrovanej produkcie je eliminácia alebo úplné vylú?enie používania niektorých látok na ochranu rastlín. „Výber prípravku alebo intenzita jeho použitia sú definované prísnymi pravidlami, ktoré musí vinár a vinohradník dodržiava?. Tiež platí, že medziradie vini?a musí by? zazelenané. A to najmenej každý druhý medziriadok, ale ak sa vinohradník rozhodne, zazelenaný môže by? aj každý jeden,“ vysvet?uje základné rozdiely medzi integrovanou a konven?nou produkciou predseda IPROVIN Slovakia.


Zatráv?ovanie plôch vo vinohradoch má viacero výhod a benefitov. Jedným z nich je ochrana pôdy proti erózii, ktorou v?aka špecifickým stanovištným podmienkam trpí vä?šina pôd vo viniciach. „A bez kvalitnej pôdy nemôže by? kvalitná úroda,“ hovorí predseda. Zatrávnené plochy sa ?alej podie?ajú na vytváraní humusu v pôde, ktorý vini? vyživuje. V neposlednom rade pomocou tejto metódy prežíva vo viniciach ve?ké množstvo rôznych druhov hmyzu, ktoré môžu by? pre vinohrad ve?mi užito?né. Zatráv?ovanie má aj ekonomický efekt. Jednotlivé živo?íchy pôsobia medzi sebou ako predátori, a tak, podobne ako vo vo?nej prírode, požierajú sa navzájom, ?ím udržiavajú svoj výskyt pod prahom ekonomickej škodlivosti. Využívanie takejto biologickej ochrany znižuje potrebu používania chemických prípravkov. „V integrovanej produkcii hrozna sa chemické postreky využívajú najmä na boj proti hubovým ochoreniam, insekticídy sa nepoužívajú,“ vysvet?uje Roman Šuchman.

Konven?né verzus integrované

Rozdiel v pestovaní hrozna integrovaným alebo konven?ným spôsobom je aj vo výške dopestovanej úrody. „Úroda hrozna z integrovanej produkcie je nižšia, ?o je dané aj zníženými dávkami hnojenia. Kým my dopestujeme v priemere tri až pä? ton hrozna z hektára, v konven?ných vinohradoch nie je problém dopestova? aj dvadsa?tonové úrody,“ hovorí predseda združenia. Redukované úrody spôsobujú aj nižšiu ekonomickú efektívnos? tohto spôsobu pestovania. „Vzh?adom na to, že kvalita hrozna z integrovanej produkcie je vyššia, dopestované hrozno sa snažíme zhodnocova? jeho predajom vo vyšších cenových kategóriách. Žia?, trh nás tla?í s cenami dole, ?o je dané nízkym povedomím o integrovanej produkcii hrozna,“ hovorí na záver Roman Šuchman o sú?asných problémoch, ktoré s?ažujú vinárom podnikanie. Trh však nie je jediný, kto strp?uje pestovate?om život. Hne? za ním je byrokracia, ?i už naša domáca alebo bruselská.


Autor ?lánku: Kristýna Šmehýlová

Zdroj: týždeník Farmár, ?íslo 36/2009